V nedeľu sme sa zúčastnili veľkej Klubovej výstavy dlhosrstých a krátkosrstých kólií Holandského chovateľského klubu. Výstava sa konala v mestečku Wijchen pri juhovýchodných hraniciach Holandska. Z Wijdenesu sme mierili na Amsterdam, ktorý bol približne na pol ceste – celá cesta trvala asi hodinku aj trištvrte. Na výstavisko sme dorazili pred deviatou. Najprv sme šli poobzerať miesto, kde si zložiť veci, vybaviť a zaplatiť prihlášky (môj vstupný papier pre istotu ostal v aute ako je zvykom). Postupne sme stretávali mnoho našich známych a zoznamovali sme sa s ďalšími známymi tvárami Holandska. Akurát sme stihli priniesť do haly Samanthu a Grace a výstava kólií sa mohla začať.

Mnoho krásnych kólií

Hneď ako sme dostali do ruky katalóg, zbežne sme v ňom zalistovali, zaujímali nás štatistiky aj mená. Celkovo bolo na klubovú výstavu prihlásených 125 kólií – viac než 100 bolo dlhosrstých, ostatné boli krátkosrsté kólie. Triedy boli naozaj plné, ako v našich končinách nezvykne bývať. V najobsadenejšej triede mladých sučiek bolo prihlásených až 17 kólií!
Taktiež trieda šteniatok u dlhosrstých kólií sa mohla pochváliť vyše desiatimi prihlásenými šteniatkami. Ľuďom, ktorí sa pri dlhosrstých kóliach pohybujú už nejaký ten piatok sú iste známe zvučné mená rozhodcov z Anglicka – manželia Alan Clarke a Doreen Clarke. Výstava sa konala v peknej priestrannej športovej hale – kruhy boli naozaj veľké (posudzovalo sa v dvoch kruhoch).

Milé stretnutia a rozhovory

I keď sme tu boli prvýkrát a cestovali sme veľkú diaľku, cítili sme sa na výstave akoby sme tu boli už niekoľkýkrát. Bolo to najmä vďaka chovateľom, s ktorými sme trávili väčšinu času pri mnohých rozhovoroch. Na výstave sme sa zdržiavali s „našou Miep“ (Lovely of The Unicorn) a postupne sme sa zoznamovali aj s ostatnými, s ktorými sme sa doteraz poznali v podstate iba cez internet. Veľa času sme trávili s chovateľmi Baska´s collies zo severu Holandska – Koos Kalk & Helma Bastiaans, s Natasjou van Blanken & Markom Schipper zo severozápadného Alkmaaru (ch.s. of the Lovely Bears) – Marko si nás hneď zo začiatku získal, keď nás pozval na skvelú karamelovú a broskyňovú tortu. Nedali sme sa dlho presviedčať. Zoznámili sme sa aj s Dorou Richter (ch.s. Scottlyme´s) z Belgicka a ceníme si taktiež osobné zoznámenie a povýstavnú pohodičku, ktorú sme strávili s Máriou de Jong a jej milým manželom Ceesom (ch.s. Iridescent). Taktiež mnoho ďalších, s ktorými sme mohli stráviť chvíle na výstave…
Pri konci výstavy, keď už posudzovala iba Doreen Clarke bolo milé pozhovárať sa i s Alanom Clarkom, ktorý sa pri nás pristavil, aby sa nám poďakoval, že sme prihlásili naše dve kólie a merali sme si takú dlhú cestu na túto výstavu. Organizátori a presonál boli taktiež veľmi príjemní, vždy ochotní a nápomocní keď sme niečo potrebovali.

Iný systém posudzovania a zadávania titulov

V niektorých západných krajinách, vrátane Holandska, majú na výstavách úplne iný systém posudzovania a zadávania titulov. Dokonca je možné psa prihlásiť do ďalšej otvorenej triedy, ktorá sa voľa „chovateľská trieda“ – pri zadávaní titulov a ďalších porovnávaniach je úplne rovnocenná ostatným. Táto trieda je pekná prezentácia chovateľskej práce a môžu sa do nej prihlásiť psy v majetku vlastného chovateľa, čiže ak je chovateľ a majiteľ psa ten istý človek. Nie je podmienená získaním nijakého šampionátu.
V triedách sa zadávajú známky – Výborná, Veľmi dobrá, Dobrá,… ale nijaké tituly. Po odposudzovaní všetkých tried nasledujú záverečné súťaže a tzv. posudzovanie o tituly. O titul CAC nastúpia samostatne psy zo všetkých tried a samostatne suky zo všetkých tried. Čiže o titul CAC u psov nastúpia všetky psy ocenené známkou Výborný 1 – z triedy mladých, strednej, otvorenej, šampiónov, chovateľskej a veteránov. Z nastúpených jedincov sa vždy vyberie jeden, ktorý získa titul CAC, a druhý, ktorý získa titul res.CAC (najlepší pes/suka výstavy a 2. najlepší pes/suka výstavy). Na Holandského šampióna je treba získať 4× CAC v istom časovom rozmedzí. CAC z klubovej výstavy sa rovná zisku 2 CACov z ostatných výstav.

Umiestnenie našich kólií

Keď sme prišli do haly, videli sme že umiestnenie medzi týmito zvieratami vôbec nebude jednoduché. Bolo ich mnoho, ale aj kvalitne bola laťka vyššie než v našich končinách, vo všeobecnosti tam boli naozaj krásne kólie, a veľakrát záviselo od detailov, vystavovania, či uprednostňovaní typu posudzovateľov.
Trieda stredná, v ktorej sa predvádzala Grace sa posudzovala až okolo obeda, po všetkých krátkosrstých kóliach, dlhosrstých šteniatkach a doraste. Grace nás veľmi potešila, keďže sa jej podarilo umiestniť na krásnom prvom mieste, získala tak známku Výborný 1 a postúpila do záverečných súťaží o titul CAC. Samantha sa taktiež nedala zahanbiť a vo svojej triede šampiónov, ktorú ešte k tomu zastávala ako najmladšia, sa umiestnila na treťom mieste so známkou Výborná 3.
Keď sme sa po posudzovaní dostali aj k posudkom našich kóliáckych slečien, boli sme veľmi potešení nakoľko realisticky dokázal rozhodca zachytiť celkový obraz o nich a vyzdvihnúť všetky ich pozitíva.

Záverečné súťaže

Na záver výstavy sa konali postupne súťaže – o najlepšie šteniatko výstavy, o najlepší dorast, veterána, chovateľskú skupinu a nakoniec prišlo aj k posudzovaniu o CAC tituly a celkových víťazov. Víťazmi sa stali:

BIS, BOB, CAC – Najlepší pes výstavy – Telforth Dream Lover – trieda mladých
res. CAC – 2. najlepší pes výstavy – Scottlyme I'm Your Man – trieda šampiónov
CAC – Najlepšia sučka výstavy – Cant Buy My Love of the Lovely Bears – trieda otvorená
res. CAC – 2. najlepšia sučka výstavy – Riverside Song Joyride – trieda mladých
res.BIS, BOB, CAC – Najlepší pes výstavy krátkosrstých kólií – Brontés Bohemia Elenor

Povýstavný večer

Výstavu sme sa rozhodli náležite osláviť – najmä dobrým jedlom a pitím. :-) Pozvali sme Miep a Harriho, vybrali na večeru vychýrenú čínsko-indonézsku reštauráciu. Objednali sme si jedlo, dali si ho zabaliť a vzali k Miep domov. Už po pár metroch ako sme ho niesli od auta do domu nám bolo jasné že to nepôjde len tak ľahko, tie tašky s jedlom stopercentne nemali menej než päť kíl. Dobre sme predpokladali, zo všetkého jedla sme zjedli maximálne štvrtinu, viac isto nie – a to sme ho jedli piati vyhladovaní ľudia čo celý deň nejedli takmer nič. Janka ochutnala aj výborné holandské pivo (aspoň tak vravela, že bolo výborné) a pomaly sme postupne odpadávali na sedačku, prezerali si fotky z výstavy a rozprávali sa o celom jej priebehu.

Fotogalériu obsahujúcu vyše 150 fotiek z celej výstavy môžete nájsť tu.

Táto klubová výstava by potešila iste každého milovníka kólií – najmä ak nie sme zvyknutí na toľké počty a rozmery. Naši holandskí priatelia a chovatelia nás pekne prehovárali aj na iné veľké koliácke akcie, išlo im to výborne: opis obrovského počtu kólii, príjemná atmosféra a prostredie, zaujímavý program… obávam sa, že sme sa už sčasti nechali nahovoriť a určite sa s nimi na jednej z podobných akcii radi stretneme :-)

Katarína Schmiesterová
21.04.2013