Odkedy som si domov priniesol malé 2-mesačné šteniatko kólie, stretávam sa v uliciach so zvýšeným záujmom o psíka. Bývame v paneláku, na najsevernejšom mieste Košíc – sídlisku Ťahanovce. Rebel je tu jediná kólia a za tie mesiace (vlastne už roky) sa stal na 25-tisícovom sídlisku všeobecne známym. Tak, ako púta pozornosť svojim zjavom, je aj častým predmetom otázok ľudí, ktorí majú poväčšine mylnú predstavu o tom, ako to s kóliami v skutočnosti je. Dennodenne odpovedám na takmer tie isté otázky a preto som sa rozhodol, že ich zhrniem do ucelenej formy aj s vysvetlením, kde vlastne leží pravda.

Kólia a ženský rod

Odhadujem, že asi tak v 90% prípadov ľudia automaticky predpokladajú, že Rebel je sučka. Spájajú si to so ženským rodom slova kólia a zvyknú k nemu voľne púšťať svojich psov, veď predsa sučkám nič neurobia. Pokiaľ nemajú psa, ktorý ma snahu si čosi dokazovať na ostatných samcoch, je všetko v poriadku. V opačnom prípade tento omyl zachraňuje už len Rebel, ktorý, ak sa dobre vyspí, vie byť zavše aj diplomatický.

To ju ale musíte denne česať

My ľudia si často ako prvú všímame formu. Preto býva najčastejšou poznámkou okoloidúcich „Aká je krásne vyčesaná!“. Na toto mám pripravenú odpoveď „Ale kdeže, to robí ten vietor.“. Po zasmiatí sa nasleduje obligátna „Ale to ju musíte denne česať, nie?“. Vysvetľujem, že nie je všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Kólia ma srsť drsnú a hrubú, nie sú to žiadne vlasy, ktoré by sa navzájom splietali a vyžadovali dennodenné rozčesávanie. Kryciu srsť nečešem viac než 2× do mesiaca a stále je nadýchaná. Miesta, ktoré si vyžadujú pravidelnú údržbu 2–3× do týždňa, sa nachádzajú za ušami, na lakťoch a slabinách. Tejto srsti je potrebné venovať viac pozornosti, v opačnom prípade môže dôjsť k splstnateniu. Prečesanie pravidelne udržiavanej srsti kólie nezaberie viac než 3 minúty.

Striháte tú srsť?

Ďalšia častá otázka sa týka opäť srsti: „To ju aj striháte na leto?“. Nie, dlhosrstým kóliam sa srsť nestrihá. Neexistuje dôvod, prečo by sa to malo robiť. Navyše, ostrihaním krycej srsti by sme docielili iba to, že nová srsť stratí na kvalite. Samozrejme, v rámci úpravy kólie sa zvykne ostrihať (zarovnať) srsť okolo uší, na labkách a taktiež pätách. Zvýši sa tým estetický dojem zo vzhľadu psa a v zime má ostrihanie srsti medzi vankúšikmi na labkách aj svoj praktický význam. Eliminuje sa tým tvorba ľadových guličiek v medziprstných oblastiach, ktoré môžu obmedzovať psa v pohybe po snehu.

Musí jej byť určite teplo (v lete)

Do tretice všetko dobré a tak ostaneme ešte chvíľu pri srsti. V lete býva najčastejšou otázkou (skôr konštatovaním) pri pohľade na chlpatého psa: „Jej musí byť určite teplo v tom kožuchu.“. Áno, tak ako aj každému inému psovi, či už má chlpy alebo nie. Dlhá krycia srsť chráni kóliu pred účinkami slnečného žiarenia. Medzi touto srsťou a kožou je vytvorená vzduchová medzera, ktorá plní termoizolačnú funkciu. Ak by sme kóliu ostrihali, spravili by sme jej tým medvediu službu. Jednak by sa organizmus psa začal prehrievať (v dôsledku vyradenia termoizolačného prvku), oveľa horším by však bol dopad slnečného žiarenia priamo na nepigmentovaný povrch kože a s tým spojený výskyt nebezpečných ochorení. Prax mi potvrdila, že kólie na tom nie sú v lete o nič horšie než ostatné psy.

Kedysi sme mali kóliu, ale tá bola väčšia

Pred niekoľkými desaťročiami boli kólie v móde aj na Slovensku a tak nečudo, že sa mnohým ľuďom vybavia spomienky z detstva, keď aj ich dvor skrášľoval tento dlhosrstý pes: „Aj my sme kedysi mali kóliu, ale bola väčšia.“. Ukážu pritom rukou po pás. Štandard udáva pre psov výšku 56 až 61cm a pre sučky 51–56cm. Náš má 58,5cm a tak môžem prehlásiť: „Nie je malý, má štandardnú výšku.“. Keď sa pozrieme do histórie dlhosrstých kólií, zistíme, že pôvodné psy boli dokonca nižšie než tie súčasné. Prečo žijú ľudia v domnienke, že kólia má byť obrovský pes? Pravdepodobne kvôli tomu, že tento stredne veľký pes je pre 3-ročné dieťa skutočne veľkým a zapamätá si ho takto na celý život. A tiež mali kólie v tej dobe tendenciu prerásť štandardnú výšku.

Vy máte toho psa v byte? Nepĺzne veľmi?

Niekedy až počudovanie vyvolá moja odpoveď „Áno, držím ho v byte.“. Trochu sa to nezlučuje s predstavou ľudí, že veľký pes má byť pri rodinnom dome, na dvore, kde má výbeh. S touto dogmou sa stretávajú aj majitelia iných plemien. Za kólie môžem povedať, že je pre ne dôležitý najmä tesný kontakt s majiteľom a jeho rodinou. Nepotrebujú lietať bez zmyslu po byte, na to sú určené prechádzky vonku. Tým pádom je jedno, akú rozlohu má váš byt. Kólia sa do neho určite zmestí a nebude zavadzať. Čo sa týka pĺznutia, prebieha obyčajne 1–2× do roka. Mimo tohto obdobia sa srsť kóliam príliš neuvoľňuje. Odpadnutá srsť je navyše ľahko odstrániteľná. Nikam sa nezapicháva ako pri krátkosrstých psoch a dá sa jednoducho zotrieť mokrou handričkou, lepiacim valčekom alebo povysávať za pár sekúnd.

Nešteká príliš keď je doma?

Najprv som mal obavy, ako zvládneme susedské vzťahy s novým psom. Rebel je o čosi uštekanejší než ostatné kólie. Svoje emócie pri zvítavaní sa s jeho milovanými ľudmi uvoľňuje štekotom. Doma v byte je však tichučký a nebolo potrebné ho v tomto smere nejak zvlášť vychovávať. Je milé potom počúvať sťažnosti susedov: „Pán sused, ten váš pes vôbec nešteká. Máte ho ešte?“.

Musíte s ňou veľa chodiť, že?

Zavše sa stretávam aj so zaužívanou predstavou sídliskových ľudí, že veľký pes musí „logicky“ aj veľa chodiť (a malému stačí prejsť sa okolo bloku). Pokiaľ som nemal Rebela, z dostupných informácií som si vytvoril názor, že dlhosrsté kólie sú veľmi prispôsobivé. Bol som trochu na pochybách, či to nie je len idylická predstava nekritických majiteľov a chovateľov, ale čas ukázal, že nie. Denne chodievame niekoľko kilometrov po lesoch alebo lúkach za sídliskom, alebo priamo na sídlisku medzi panelákmi. Jednak ja osobne potrebujem udržiavať kondíciu, ktorú som nabral chodením do hôr a taktiež Rebela baví veľa chodiť a spoznávať, čo nové sa udialo na známych i neznámych trasách. Ak však nastane situácia, že ležím v posteli s horúčkou a prechádzky sa skrátia len na „okolo bloku“, Rebel neprotestuje a spokojne si ide ľahnúť na svoj obľúbený balkón, kde pozoruje dianie na dvore. Zvyšok času prespí. Dokáže takto fungovať aj pár dní bez nejakej psychickej ujmy, vynucovania si pozornosti alebo vyvádzania doma. Neskôr sa prepneme do režimu dlhých prechádzok alebo víkendových túr a je taktiež spokojný. Niekedy zvolíme nejakú náročnejšiu túru a opäť nehrozí protestovanie alebo únava.

Lassie sa vracia

Na záver spomeniem fakt, s ktorým sa stretáva určite každý majiteľ dlhosrstej kólie. Idete po ulici a sluchom zachytávate „Lassie, Lassie, …“. Áno, tie slová počujem až na pár výnimiek denne. Ľudia poznajú známy film „Lassie sa vracia“ s priateľskou a inteligentnou kóliou (ktorú vlastne hral pes, nie sučka). Automaticky predpokladajú, že je to dobrý psík a mamičky neváhajú socializovať svoje malé deti. Vždy ma poteší tento záujem, kedy aj dieťa a aj pes sú spokojní zo vzájomného spoznania sa. Na našom sídlisku sú väčšinou dosť pokrokoví rodičia, ktorí vedú svoje deti tak, aby sa slušne správali ku prírode a nevytvárajú v nich hystériu zo psov. Učia deti, ako sa majú správať ku psom, a že sa majú najprv opýtať, či ho môžu pohladkať a pod.. Lassie je všemocná a je úsmevné vidieť aj tých najväčších sídliskových gangstrov ako zmäknú pri pohľade na kóliu a bezprostredne zvolajú: „Aha, aha, to je ten pes z filmu!…Lassie! …Lassie, Lassie, …” :)

Juraj Pivka
03.02.2013